V sobotu 13. júna sa napriek zlým dažďovým prognózam vydalo z Čachtíc na Čachtický hrad odvážne ženské trio, ktorému odmenou za ich statočnosť bolo krásne letné počasie a nádherné výhľady zo zrúcanín Čachtického hradu.

Čachtický hrad bol vybudovaný v 13. storočí za vlády Bela IV. a vymenil veľa majiteľov od Matúša Čáka cez Žigmunda Luxemburského až po Františka Nádašdyho, kedy ho v r. 1604 zdedila smutne slávna Alžbeta Báthoryová. Potom sa tu ako majitelia vystriedali ďalšie známe uhorské rody, no v 18. storočí bol vypálený a takto ho poznáme dodnes.

Po prehliadke hradu, ktorého expozície nám pripomenuli jeho bohatú históriu, po pokochaní sa nádhernými výhľadmi sme sa vrátili do Čachtíc, aby sme sa pred odchodom domov ešte občerstvili v reštaurácii U Báthoryčky. 

Odkaz pre individuálnych záujemcov. Miestny aktivista nám odporučil, aby sme si nabudúce urobili ešte krajšiu  vychádzku so štartom v susednej obci Višňové, odkiaľ ide po modrej kratšia cesta lesom a potom z hradu dolu po zelenej do centra Čachtíc. 

Odkaz pre menej zdatných turistov:  z čachtického námestia pravidelne jazdí na hrad vláčik Báthoráčik. 

V sobotu 30. mája sa šesť odvážlivcov vybralo na dovtedy nám neznámy Slepý vrch. 

V Dolných Orešanoch stúpame  po žltej značke, no pri soche sv. Urbana sa nevieme zhodnúť na ďalšom pokračovaní podľa plánu, a tak ideme po cestách-necestách takmer doslova naslepo až na Slepý vrch. Bola to dobrodružná cesta, akú si budeme dlho pamätať.

Na vrchole Slepého vrchu, ku ktorej nevedie žiaden turistický chodník, sa nám ponúkajú nekonečné výhľady nielen na okolité dedinky, ale i na Jaslovské Bohunice či až na Zobor.

Po chvíľke oddychu schádzame po prašnej ceste dolu a cez Orešianske sedlo až do Horných Orešian, časť Majdan, kde je našou poslednou zastávkou reštaurácia U kurátka so zaslúženým občerstvením. Vďaka všetkým za športové výkony!

 

Z Gbeliec prichádza 11 členov JDS Petržalka k NPR Parížske močiare, chránenému vtáčiemu územiu európskeho významu a zároveň k najväčším trstinovým močiarom na Slovensku.

Stretáme sa a pod rozhľadňou sa fotíme s naším mladým sympatickým sprievodcom, ornitológom Martinom.

  

Na rozhľadni nás Martin oboznamuje s históriou i súčasnými aktivitami na tomto vzácnom území, kde hniezdi viac ako 170 druhov vtáctva od kolibiarika čipčavého po kaňu močiarnu, ktoré sú predmetom európskeho monitoringu, no i rôznych druhov živočíchov a hmyzu.

  

Z rozhľadne i z náučného chodníka máme krásne  výhľady na nekonečné trstinové močiare i na riečku Paríž.

     

Po hrádzi sa vyberáme ďalej a kocháme sa romantickými výhľadmi až do dedinky Nová Vieska, kde po náročnej, horúcej vychádzke nemôžeme obísť miestnu krčmu, odkiaľ už odchádzame na vlak domov... Bol síce krásny slnečný deň, no i dosť veterno, a tak nám náš šikovný, ústretový sprievodca nemohol predviesť metódu lovu vtáctva do špeciálnych sietí a ich krúžkovanie, v čom má už značné medzinárodné renomé. 

Zachytiť všetko to spevavé vtáctvo v letku a vo vysokej výške bolo náročné až nemožné, preto nám Martin poslal tieto svoje snímky, medzi ktorými vynikajú fotografie najvzácnejšieho spevavca Parížskych močiarov - trsteniarika tamariškového počas krúžkovania, ktorý tu ako na jedinom mieste na Slovensku pravidelne hniezdi. Ďakujeme!